Nie je to veľmi známa téma, pochádza z dlhého questlinu, ktorého začiatok je zastrčený vo vzdialených kútoch Ashenvalu a pošle vás pobehovať po celom svete, ako by ste nemali nič lepšie na práci, určite oveľa viac ako ktorýkoľvek iný questline v Kalimdore. Ľahostajnosť, s akým vás questline obťažuje, je pravdepodobne jedno z najväčších chytráckych príbehov Warcraftu.
Elunina Kosa
Začína krátko po zničení Stromu Sveta. Archimond je mŕtvy, no množstvá démonov ostávajú. Kňažná a Sentinela Velinde Starsong bola Night Elfkou poverenou vedením ozbrojených síl Kaldorei (Night Elfov) v týchto oblastiach, určených na prepad Légie a jej zatlačenie späť tak ďaleko, ako sa len bude dať. Tak to istý čas vydržalo – démoni ustúpili až po hranice Felwoodu. Bohužiaľ, Night Elfovia boli len okolo lvlu 20, a mobovia Felwoodu mali dobrú 50-tku pomaly na krku, takže veci pochopiteľne prestali Elfom priať.
Výhoda Night Elfov sa znižovala čím ďalej, tým viac, a ako postupovali do Felwoodu, ich počty sa rýchlo znižovali. Velinde prepadla zúfalstvu, že toľko z Kaldorei podľahlo Légii, a obrátila sa na svoju poslednú nádej – bohyňu Elune. Prosila bohyňu o silu, aby mohla pomstiť svojich padlých spolubojovníkov.
Pomsta prišla v podobe zbrane, ktorú Velinde našla na bojisku, zbraň, o ktorej sa domnievala, že môže byť len darom od jej Bohyne. Bola to tzv. Elunina Kosa- hrozná zbraň sama o sebe, kosa však mala aj iné schopnosti. Keď Velinde zodvihla zbraň, dostala víziu chaosu – barbarský, brutálny tvor, napoly človek a napoly vlk, väzil v boji s Pánmi Emeraldového Plameňa ( medzi nami Elfmi, znamená to démoni. Je to zrejme poetický názov padlého ohňa. A takisto aj opis toho, čo warloci neôžu mať).
S hlbokým sústredením Velinde zistila, že dokáže komunikovať s týmto tvorom, worgenom. A nie len sa s ním spojiť, ale ho aj privolať a podriadiť svojej vôli. Elune jej zabezpečila armádu!!! Divokí, mocní, a čo bolo ešte lepšie, dosť inteligentní na to, aby nasledovali jej velenie. Povolala mnoho týchto bojovníkov, posilňujúc tak rady pozostalých a spoločne drvili démonickú armádu. Nakoniec ju to ale znepokojilo. Worgeni boli ohromne mocní a prostredníctvom Velinde sa ich počty rýchlo zvyšovali. Čo bolo však na tom najhoršie, mnohé tlupy worgenov prejavili nezávislosť, nesúhlas s Velinde a jej cieľmi.
Velinde sa rozhodla, že už nebude privolávať ďalších worgenov, pretože zistila, že možno nahrádza jednu hrozbu druhou, aj keď je to dar od Elune. Avšak počty worgenov sa zvyšovali aj bez nej.
Znepokojená Velinde zhromaždila tlupy worgenov jej stále verných, a prikázala im ostať v Shrine of Mel’Thandris (dnes Howling Vale), kým sa pokúšala zistiť, čo s stalo. Po mnohom bádaní natrafila na meno Arugal of the Kirin Tor. Hovorilo sa, že on bol tiež schopný privolávať worgenov. Velinde sa vydala na cestu z Ashenvalu do Ratchetu, odtiaľ cez oceán a do prístavu Booty Bay (Stranglethorn Vale) s úmyslom cestovať na sever do Silverpine Forestu. Dorazila do Duskwoodu, kde našla útočisko v jaskyni a……zjavne stratila Kosu. Správne…stratila. A potom……hádam, že zomrela.
Pokračujme však ďalej. Kosa ostala v dole na….popravde, nie jevľmi dlhú dobu. Skupina baníkov z Darkshire, spolu s naším priateľom Jittersom narazila na Kosu. Po tom, ako Kosu zdvihli, objavili sa ďalší worgeni.
Ako opisuje Jitters vo svojom denníku:
„Po oslobodení Kosy preletela dolom zmena. Svetlá z našich blikajúcich faklí zmizli, a sila našich hlasov sa zdala byť mimo kontroly. Niekedy šepot hučal cez tunely, nútiac nás zakrývať si uši , a inokedy krik sotva prešiel pár krokov, než sa stratil v náznakoch vetra.“
Len pár z nich prežilo prichod worgenov, a akoby to nemohlo byť ešte horšie, skupina ľudí (alebo príšer) známych ako Dark Riders – Temní Jazdci nasledovali ich príchod. Jazdci však prišli z východu, presnejšie z oblasti Deadwind Pass (lokácia radu Karazhanu). Pátrali po Eluninej Kose, a ničili každého, kto im prišiel do cesty. No neboli schopní ju nájsť. Nie je žiadna zmienka o tom, kde je Elunina kosa teraz. Pravdepodobne leží pod riadnou vrstvou zeme a kamenia. Môžme si vak dovoliť predpokladať, že Jazdci Kosu nenašli, pretože Azeroth sa neutápa v hromade worgenov.
Avšak tu príbeh nekončí. Predchádzajúc všetkým týmto udalostiam, čarodej z Kirin Tor, menom Ur, sa čpecializoval v bádaní po iných svetoch. Napísal knihu a ‚vhodne‘ ju pomenoval Kniha Ura, obsahujúcu podrobný opis mnohých svetov, ktoré videl, a bytostí, živjúcich v nich. Medziiným, opísal aj worgenov:
„Worgeni sú skutoční. Možno nie sú z nášho sveta, avšak existujú priechody medzi naším svetom a tým ich a mocná mágia ich môže vtiahnuť na našu stranu. Takéto chválospevy je však lepšie nechať nedokončené. Kamkoľvek sú worgeni privolaní, prinášajú so svojou silou tiež teror a krviprelievanie.“
Ur nešťastne skončil v pazúroch Pohromy a väčšina jeho výskumov sa dostala do nesprávnych rúk. Kniha Ura skončila u Arcimága Arugala. Ten použil Urov objav na privolanie množstva worgenov pre svoje potreby, a takisto skúsil aj iné experimenty. Jedna z ďalších Urových kníh, ‚Treatise on Shadow Magic‘ sa dostala do rúk mága Morantha, ktorý sa domnieval, že získa kontrolu nad kmeňom Gnollov v Redridge. Našťastie, odvážni dobrodruhovia zabili Morantha skôr, ako dostal príležitosť čokoľvek podniknúť.
A takto skončila Elunina Kosa, nahrozivejšia zbraň, zabudnutá niekde pod horou šutrov a špiny. To nájde Kosu, získa nepredstaviteľnú moc na ovládnutie Azerothu..
Jola
